I, ME AND MYSELF

Tak...keď píšem článok o TEBE stále dúfam že bude už posledný...bola som súčasť tvojho života už nie som. Musím sa priznať že mi je ťažké sa s tým zmieriť. Že tvoj pohľad, tvoj bozk tvoj úsmev nepatrí mne. Ale dá sa to ..pomaly pomaličky si vytváram svet bez teba.. Už nie každá myšlienka patrí tebe... Vidieť ťa včera mi nespôsobilo až takú ranu ako som čakala, prekvapilo ma to, možno aj teba. Len ma hrozne mrzí že sme boli ako dvaja cudzí ľudia. Ale chápem možno som spravila dosť veľa blbostí, ktoré ti možno znepríjemnili život, prepáč... neviem možno som naivná ale chcela by som aby sa tie mesiace vymazali a my by sme boli opäť dvaja ľudia ktorí sa majú radi a rozumejú si, dá sa to? Dúfam že áno, som príliš hrdá na to aby som opäť ja vyvíjala iniciatívu komunikovať s tebou aj keď by som chcela vedieť viac o tvojom živote... uvidíme ako to dopadne, v každom prípade ďakujem ti za všetko čo sme spolu zažili. ty s mi to povedal mnoho krát. ja som to tak nevidela, bola som sklamaná zranená, nahnevaná, urazená a aj som na to nemala silu ale teraz to už tak vidím...ďakujem...