I, ME AND MYSELF

dnes som čítala hru Caligula od A. Camusa...netvrdím, že človek nepotrebuje zmysel na to, aby ďalej žil, každý to vníma inak, ale práve tento filozof tvrdil, že mať zmysel a dôvod na to, aby si mal chuť prebudiť sa každé ráno, nie je nutný...práve naopak, podľa neho je to ilúzia, ktorou ľudia klamú seba samých...ale to by ti asi nepomohlo, chceš, aby ti niekto pomohol? tak sa niekomu zdôver, alebo niekoho rozosmej a to urobí radosť tebe samému, ale aj tak to všetko zostane na tebe, vlastne ani neviem, prečo ti radím, možno to vôbec nechceš...

asi si dievča, no na pohlaví asi nezáleží...čítala som si tvoju či niekoho iného básničku "Prepáč", z toho som usúdila, že si muž...a k tej básničke, skôr to vyznieva ako obvinenie, než ospravedlnenie, cítim skôr hnev a nenávisť ako ľútosť...toť môj pocit...a to, že nie si na prvom mieste u svojej kamošky? to je normálne, ale práve vtedy, keď si s ňou, by si mala cítiť, že tu je pre teba, ak to tak je, neuvažuj nad tým, či si prvá, alebo ďaľšia v poradí...och, asi by som mala byť ticho, prepáč...

ale dala som si ju sem preto lebo vyjadrovala moje pocity v tom obdobi.